Výchova a výcvik

V živote psa a teda aj v tom vašom, nastane čas, kedy si poviete, že je čas začať navštevovať cvičisko. Či už je pes vami nezvládnuteľný, nevychovaný, nevybláznený alebo iba chcete, aby vedel viac, vaše rozhodnutie je správne. Každý pes potrebuje výchovu a výcvik, a je len na majiteľovi, čo je ochotný so svojím psom robiť.

Výchova prebieha doma, v súkromí a zahŕňa celkové správanie psa. Pes sa učí základné veci ako napríklad, že na návštevu sa neskáče, doma sa neciká, nehryzú sa papuče domácich či spí sa len v pelechu na tom určenom. Každý majiteľ vyžaduje od svojho psa niečo iné, všade sú iné pravidlá a tak je len na vás, čo všetko do výchovy psa zahrniete. Výchova psa je nevyhnutná.

Výcvik je vyžadovanie poslušnosti a učenie psa na rôzne povely. Tiež môže prebiehať doma, ale pokiaľ si neveríte, je lepšie využiť služby odborníkov na slovo vzatých – kynológov - cvičiteľov. Majú skúsenosti a vedia ako na to. Psa často krát učia v skupine, čo je veľmi dôležité vzhľadom na nie málo príkladov zo života, kedy pes učený doma, súkromne, poslúcha na slovo, ale vonku, kde sú rôzne zvuky, vzruchy a samozrejme iní psi a ľudia, sa stáva neposlušným až neovládateľným. Výcvik psa sa takisto ako výchova stáva nevyhnutnosťou, najmä pre tzv. panelákové psy, ktoré prichádzajú do kontaktu s rôznymi ľuďmi a v záujme ich aj vašej bezpečnosti, či pokoja, je dobré psa výcviku podrobiť.

Povelom sadni by sa však naše ambície končiť nemali. Osobne považujem za najdôležitejšiu schopnosť odvolať psa z akejkoľvek situácie. Privolanie/odvolanie by malo byť pre majiteľov psov alfou a omegou. Raz to môže vášmu psovi zachrániť život.

A teraz zo pár cvikov. Najučenlivejší je asi cvik „sed“ na povel. Naozaj všetko čo k tomu treba je len opakovanie a pritlačenie zadku, so slovíčkom „sadni“, na zem. Povely treba vyslovovať rázne a zreteľne. Keď si pes sadne nastane pochvala. S dobrotami to však netreba preháňať. Vášmu miláčiku urobí radosť aj milé pohladkanie, s dobrým slovom.

 Ďalší cvik by mohol byť „ľahni“ na povel. Taktiež nič zložité. Psíka si posadíte, pochválite, a jemne mu predné nohy chytíte a natiahnete dopredu, aby ste ho uložili do ležiacej polohy. Samozrejme, že to nemusí vyjsť na prvýkrát, možno sa bude chlpáč brániť a stavať opäť na nohy. Ale opäť treba len trpezlivosť a pevné nervy. Akonáhle si pes ľahne. Vyslovíte povel „Ľahni!“ a následovne ho pochválite. Na pochvalu si môžete zvoliť aj slová ktoré rýchlo pochopí ako „pochvalné slovíčka.“ Napríklad: „Dobrý chlapec.“ „Hodný Dunčo.“ a podobne. Ako vám to príde najprirodzenejšie.

 Chôdza pri nohe je troška zložitejšia. Pes by mal reagovať na svoje meno a nemal by mať problém chodiť na vodítku. Cvičiť by ste mali v pokojnom prostredí aby psa nič nerozptyľovalo a sledoval len vás. S povelom „K nohe“ kráčate vedľa psa a vodítkom ho ťaháte k sebe, tak aby kráčal tesne vedľa vás. S povzbudivými slovami ho chválite a poháňate. Pri kráčaní samozrejme nahlas prízvukujete psovi „K nohe“ alebo len „Noha“. To je úplne na vás aký výraz povelu použijete. Hlavne aby ste používali jeden typ povelu. Psíkovi môžete dopomôcť aj tak, že keď budete od neho chcieť chôdzu pri nohe, jemne si dlaňou pobúchate po stehne. Psovi treba len vyryť do pamäti znaky a pohyby, dané k jednotlivým povelom a používať ich.

„Zostaň“ 

Ak chováte besného naháňajúce, všetko pohyblivé, určite je potrebné pre vás povel „Zostaň“. Určite by ste nechceli prísť o chlpáča napríklad takým spôsobom, že psík vbehne pod auto. Veľké plus je ak pes ovláda povely sadni a ľahni. Psíka si posadíte, prípadne mu zadáte povel „Ľahni“. Postupne, pomaly sa vzďaľujete. Len na malú chvíľu a nie ďaleko. Pár metrov od psíka. Keď vydrží rýchlo bežíte za ním  a radujete sa, že vydržal. Hodíte mu výbornú dobrotu či obľúbenú hračku a môžete to vyskúšať ešte raz. Keď psík nevydrží a príde k vám, chváliť ho netreba. Znovu si ho posadíte a vzdialite sa.  

S povelmi to netreba preháňať. Treba to pravidelne opakovať ale krátko. Vaša trpezlivosť má hranice ale aj psíkova. Nekazte mu radosť učiť sa nové veci. Po učení  si treba oddýchnuť, ideálne je so psom sa chvíľu pozabávať. So psíkom sa treba aj vyblázniť, vybiť mu energiu.  Chvíľková hra či prechádzka ho povzbudí ešte viac, a psík si vychutná pauzu od učenia. Aj on to potrebuje.

Povel: „Ku mne.“

Ako už bolo spomenuté, psíka treba naučiť na jedno meno. Na jeho meno. Treba sa mu prihovárať keď žerie, keď sa hrá, keď sa učí. Povel „Ku mne.“ alebo „K nohe“ zvoláte keď vás pes registruje a vie, že to patrí jemu. Najskôr zvoláte jeho meno a následne povel „Ku mne.“ Alebo sa ešte zvykne tiež zapískať. Zo začiatku sa môžete mierne skloniť a radostne ho volať. Ako náhle podíde psík k vám, radujte sa spolu s ním, že poslúchol. 

A tak to je asi v skratke snáď všetko. Treba si len pamätať, že každý pes sa dá vychovať a je len na nás ako sa k tomu postavíme. Či si naňho dokážeme urobiť čas alebo nie. Pevné nervy a ešte veľa dobre zvládnutých povelov