Pôvod psa

Všeobecne sa za hlavného predka psa považuje vlk, s ktorým je pes geneticky, anatomicky, výzorovo aj povahovo najviac spriaznený. Nie všetci vedci sú však zajedno v tom, či bol jediným predkom psa domáceho vlk, alebo sa na jeho vývoji podieľali aj iné druhy šeliem psovitých (šakal, kojot, líška,...).

Počiatky psa a prvé psie plemená

Pes nevznikol ako jedno rovnako vyzerajúce plemeno, ktoré by sa neskôr rozdelilo na dnešnú širokú škálu psích plemien. Vzhľadom na pôvod psa, ktorý vznikol domestikáciou v rôznych kútoch našej planéty približne v rovnakom čase, musíme predpokladať, že už v prvopočiatkoch sa psi odlišovali. Najskôr samozrejme len mierne a to podľa toho, z akého druhu vlka (alebo inej psovitej šelmy) vznikli, resp. ktorý podiel v ich krvi prevažoval.

Základné pra-plemená psov, objavené a identifikované archeológmi:

Canis familiaris palustris alebo Canis familiaris palustris Riitimeyer (pes bahenný) – odvodzuje sa od neho pôvod špicov, pinčov, bradáčov a teriérov

Canis familiaris inostranzewi - odvodzujú sa od neho severské, pastierske a niekedy i molosoidné plemená

Canis familiaris decumanus - odvodzuje sa od neho pôvod dogovitých psov

Canis familiaris matris optimae – predpokladaným potomkom sú ovčiaky

Canis familiaris intermedius – jeho dedičstvo nesú klasické lovecké plemená (napr. duriče) a pudle

Canis familiaris Leineri – pravdepodobne sa od neho odvíja vývoj chrtovitých plemien

Neskôr sa rôzne kultúry stretávali, vymieňali si svojich psov a začínali experimentovať so šľachtením. Pes sa už nekrížil s divo žijúcimi príbuznými, ale jeho vývoj bol ľuďmi dokonca cieľavedomo usmerňovaný. Zo šteniat boli pre ďalší chov vyberané predovšetkým tie, ktoré najviac vyhovovali ľuďom. A keďže ľudia mali rôznorodé potreby, pozorujeme z archeologických nálezov, historických zdrojov, ale aj súčasného stavu psích plemien viacero trendov:

Jednoduchá názorná schéma približného vývoja psích plemien tak, ako ho dnes vyvodzujeme z dostupných poznatkov:

Z neskoršieho miocénu, pred 10-15 miliónmi rokov, sa našli skameneliny tormactusa, psovitej šelmy s dlhými čeľusťami a väčším mozgom. Prvý skutočný canis sa objavil pred piatimi až siedmimi miliónmi rokov. Začal chodiť po štyroch prstoch - piaty sa zredukoval na pazúr - a mal zovretejšiu labu, ideálnu na štvanie koristi. Na začiatku štvrtohôr, asi pred jedným miliónom rokov, sa na území Euroázie potuloval predchodca vlka - etruscan. Posledné štúdie nasvedčujú tomu že vlk etruscan mohol byť priamym predkom zdomácneného psa a taktiež súčasného vlka a malých poddruhov na Strednom východe a v Indii. Canis lupus pallipes mal bližšie k psovi než ku akémukoľvek poddruhu vlka. Stará teória, že psy sa vyvinuli zo šakalov, líšok alebo krížencov šakala, sa zavrhla. Priamym predkom psa bolo zviera podobné dnešnému vlkovi, takže vlk je považovaný za jeho najbližšieho príbuzného.